Tričko, ktoré ti pripomenie, kým si bol – a možno aj to, kým chceš byť znova.

Lebo niektoré kúsky nie sú len o štýle. Sú o návrate.

Niekedy sa v zrkadle nepozeráš na seba. Ale na niekoho, koho si kedysi poznal.

Nie si slabý. Len si zabudol.
Zabudol, ako chutí voľnosť.
Zabudol, ako si sa smial, keď ťa nič netlačilo. Ani ľudia. Ani povinnosti. Ani ty sám.

A potom to príde. Jeden kus látky. Jedno slovo. Jeden moment.

Tričko. Nie hocijaké. To tvoje.
To, čo ti pripomenie, kým si bol,
kým si chcel byť
a kým si možno ešte stále.

Lebo občas nepotrebuješ nový život. Potrebuješ si len spomenúť na ten starý.

Nie je to o móde. Nie je to o značke.
Je to o tom, čo cítiš, keď si ho oblečieš.
Ako sa ti v hrudi zadrhne vzduch, keď zbadáš ten nápis:
🖤 „Bolo to vo mne. Celý čas.”

Príliš veľa ľudí žije na automatike.

Tričká, ktoré nič nehovoria.
Výrazy, ktoré nič neznamenajú.
Darčeky, ktoré sa zabudnú rýchlejšie ako sa rozbalia.

Ale nie toto.
Nie tričko, ktoré si vyberieš preto, lebo ti niečo pripomína.
Niečo, čo si už nechcel zabudnúť.

Toto je o spomienke, ktorá sa dá nosiť.

Možno si bol niekto, kto sa vedel smiať. Kto veril. Kto žil.
Možno sa to tričko bude zdať len ako bavlna s potlačou.
Ale pre teba to bude dôkaz.
Že ešte žiješ. Že ešte máš čo povedať. Že ešte nie si hotový.

A možno bude stačiť len to, že si to konečne niekto všimne.

Že príde kamarát a povie:
„Človeče… kde si zohnal toto?“
A ty sa len usmeješ. Lebo on nevie. Ale ty áno.

🔗 Pozri si kúsky, ktoré nie sú len oblečením – sú výpoveďou:

➡️ Tričko s vlastným rokom – keď si sa ešte cítil nesmrteľný
➡️ Tričko s tvojím menom – aby si nezabudol, ako sa voláš ty, nie len tvoja rola
➡️ Tričko, ktoré povie „už stačilo“ – aj keď to ešte len začína

🖤 Lebo niektoré tričká neoblečieš kvôli svetu. Ale kvôli sebe.

A to je ten moment.
Keď už nie si niekým, koho zabudli – ale niekým, kto si spomenul.